Pre mňa je štúdium v Ateliéri vvv dosť o slobode, komunikácii, možnosti vyjadrovať sa a tiež vytváraní nejakého safespace. Čo sa týka soft hard/skills, je to dosť silno prepojené práve s tou sociálnou stránkou: že mi umožňuje scitlivovať sa v komunikácii.

Ja to vnímam podobne, ale asi neviem pomenovať, v čom ma konkrétne štúdium formuje, neviem to oddeliť od ďalších faktorov. Škola mi dáva priestor pre rôzne typy vyjadrovania sa a vyskúšanie si pre mňa nových, random vecí. Tiež je to pre mňa priestor, kde si môžem pomaličky posúvať hranice svojej komfortnej zóny.

Cez mojich spolužiakov často dostávam zaujímavý popud, či už je to tip na literatúru, články, video alebo iné médium. Spoločne sa ako kolektív posúvame. Každý v oblasti, ktorá ho zaujíma. Tak vzniká synergia, ktorá nás nazvájom inšpiruje. Školské prostredie ma učí ešte viac počúvať druhých a snažiť sa im porozumieť. Byť otvorený odlišným názorom a vedieť o daných problematikách diskutovať. Uvedomujem si zodpovednosť ako umelec, keďže v našej komunite rozmýšľame viac menej podobne, no keď vyjdeme z našej bubliny do sveta, situácia je iná. Naša spoločnosť potrebuje umelcov*ne, ktorí*é svojou prácou dokážu formovať názory ľudí, prípadne vytvárať podnety na zamyslenie. Umelcov*ne, ktorí*é majú jasnú predstavu, názor a argumenty.

Snažím sa vytvárať priestor na zdieľanie. Je to jedna z vecí, ktorú rada robím a tiež si myslím, že je to veľmi podstatné. Čo sa týka odvahy a pracovitosti, asi neviem uplne odpovedať, keďže sú to témy, ktoré aktuálne rozoberám. Sú pre mňa aktuálne a myslím si, že nemám na ne ešte jasnú odpoveď.

Ja neviem čo prinášam do kolektívu. Snažím sa byť čo najviac prítomný a byť k dispozícii. Odvaha a vytrvalosť pre mňa znamená mať plán a dotiahnuť ho do konca. Aj napriek strachu alebo pochybnostiam. Tie sú často súčasťou procesu tvorby.

Myslím, že celkom dobre stmeľujem. Keďže pochádzam z iného umeleckého prostredia, moje správanie môže občas pôsobiť exoticky, ale zároveň vhodne dopĺňa dynamiku skupiny. Moji spolužiaci môžu zažiť typ správania/osobnosti, ktoré sa vymyká stereotypu. Niečo iné ako to, na čo sú zvyknutí. Keďže som starší, uvedomujem si, aká dôležitá je odvaha a vytrvalosť. Veľmi rád v tom mojich spolužiakov podporujem.

Ja im to vysvetľujem ako neustály príbeh, ktorý si sama prehrávam v hlave pri tvorení. Príbehovosť je kľúčová.

Ja im to vysvetľujem asi takto: tu máš VŠVU, máš tam katedru fotografie, sochy, maľby, keramiky, teórie, atď. A tie intermédiá sa nachádzajú medzi týmito všetkými katedrami. Že sa zaoberajú všetkými týmito vecami, ale nie úplne. A že tam máš slobodu vo výbere média, s ktorým chceš pracovať, čo následne môžeš prepájať s ďalšími.

Intermédiá vysvetľujem ako odbor, v ktorom si každý môže vybrať, s akým médiom chce pracovať. Každý z nás má nejaký skill, s ktorým pracuje a zdokonaľuje ho a popritom sa môže inšpirovať ďalšími podnetmi. Intermédiá sú pre mňa odbor, v ktorom sa veľa diskutuje. Učí nás, ako sa na umenie pozerať a pochopiť ho.

Ja som asi otázku pochopila trochu inak, ale je to tým, že v poslednom čase viac vysvetľujem vlastnú tvorbu, a nie to, čo znamenajú intermédiá vo všeobecnosti.